DolaDola, e, f. = úsilí, námaha, osud (z dolieť). Žiaľ mi tvojej dole. Slov. Hdž. — Phld. IV. 154. (160.). — D., y, f. = dolina, básn.
Hora dola ze sna vstává, tvorcu svojmu chválu vzdává. Btt. Sp. 155. — D., jm. feny. Škd. — D., pl., n. Cf. Bora, Lesa, Hájka, Vrcha, Horka.